Národná hrdosť, postavenie sa za svoje práva, veľké štrajky proti zlým politickým rozhodnutiam, či korupcii. Slovné spojenia, ktoré dávajú veľký význam skôr v Západnej Európe. Mali by sme sa im trochu priučiť.
(Ne)šťastný Nový rok
Rok sme začali skvele. S priateľmi a dobrou zábavou v krásnych Vysokých Tatrách. Horšie už bolo ráno 2. Januára, kedy sa mi nepodarila naštartovať viac ako ročná Honda CR-V. Vraj jedno z najspoľahlivejších áut. A musím uznať, že áno. Dovčera sa nevyskytla žiadna vážnejšia porucha.
Zavolal som preto na asistenčné služby, na ktoré mám nárok. Poučený jedným pohodovým odťahovákom z Tatier som si myslel, že pre asistenčné služby, PZP alebo havarijné poistenie platí rovnaký meter či už v Nemecku alebo u nás na Slovensku. Odťahovák, ktorý bežne vozí zo Slovenska Nemcov s pokazenými motorkami alebo autami mi tvrdil, že ich poisťovne zabezpečia dovoz klienta až do miesta svojho bydliska. Teda niekoľko stovák až tisíc kilometrov. V zahraničí to teda opäť raz funguje poctivejšie.
Na moje prekvapenie, slovenské poisťovne, takmer všetky ako cez kopirák, zabezpečujú odtiahnutie auta len po prvý autorizovaný servis. Ak sa nachádzate ako ja 320 km od miesta bydliska, a najbližší servis máte tak 60 km od miesta nehody, stále musíte nejak prekonať ďalších 260 km. Peši to asi nepôjde.
A tak som sa po dlhých telefonátoch a informácii, že oprava auta v Liptovskom Mikuláši môže trvať aj viac ako týždeň, rozhodol nechať odtiahnuť auto priamo do Bratislavy. Ako to už na Slovensku býva – na vlastné náklady. Konkrétne za 480€. Pokazené auto v záruke som nechal v autorizovanom servise v Bratislave a požiadal som asistenčné služby Hondy, aby mi dali k dispozícii náhradné vozidlo, na ktoré mám nárok. Podľa zmluvy mám na náhradné vozidlo nárok len na 3 dni. Prax vo vyspelých krajinách je opäť taká, že na auto máte nárok počas celej doby opravy.
Vozidlo malo byť pristavené o 8:00, tento blog píšem o 9:37 a auto tu stále nie je. Prečo? To som sa pýtal aj ja, tak som znova volal do asistenčných služieb, kde mi povedali, že ich kolegyňa bez môjho vedomia a po dohode s odťahovou službou zrušila moju požiadavku. Krásne. Mal som naplánované 2 pracovné stretnutia, ktoré som musel preložiť.
Síce nahnevaný, ale slušne som si vypýtal nadriadeného call-centra Hondy. Ani po treťom zavolaní na mňa nemal čas a len mi odkázal, že ich to mrzí, ale budem musieť počkať na auto okolo 60 minút. A vlastne, včera mi tuším v rovnakom call-centre povedali, že ak nechcem čakať na auto v Liptovskom Mikuláši týždeň, možno viac, je to moja chyba a tak mi odťah nepreplatia. Výborné služby, čo poviete?
Máme len dve možnosti. Zanadávať si a nechať to celé tak alebo si hájiť svoje práva a situáciu ďalej riešiť. Ja si vyberám to druhé.
Holubičí národ?
O nás Slovákoch sa hovorí, že sme holubičí národ. A viete čo? Asi majú pravdu. Kto sa ozve v reštaurácii, keď mu prinesú studenú polievku? Kto sa ozve v obchode, keď je v supermarkete pri pokladni 3 a viac ľudí a podľa interných predpisov by mali otvárať novú pokladňu, aby sme toľko nečakali? Kto sa postaví banke, či poisťovni, keď zistí, že ho v jeho nevedomosti presvedčili podpísať nevýhodnú zmluvu? A kto sa postaví niektorým politikom, ktorí jasne rozkrádajú tento štát a dohadzujú obrovské zákazky svojim kamarátom?
Prešiel som takmer celú Európu. A poviem vám, v Paríži čašníci odmietali rozprávať po anglicky, pretože oni sú Francúzi. V Británií by sa do krvi bili za ich monarchiu a kráľovnú. V Nemecku a Rakúsku si ochraňujú svoj trh práce a len veľmi ťažko si pustia na svoj trh firmy s centrálami v zahraničí. Vo Švajčiarsku jedným časom veľká väčšina Švajčiarov dovolenkovala na svojom území, len aby pomohli podporiť domácu spotrebu. A to si naozaj neviem predstaviť, ako by domáci v týchto krajinách tolerovali slabé služby v reštauráciách, obchodoch, či politických stranách.
Toto sú skutočne hrdé národy a takými by sme sa mali stať aj my!
Ak sa nenaučíme v akejkoľvek forme postaviť sa vždy za svoje práva a je jedno, či v reštaurácii, v obchode, v banke, či poisťovni alebo v politike, navždy ostaneme holubičím národom. Mierumilovnosť, skromnosť a pokora je úžasná. Ale ak chceme zo Slovenska úspešnú krajinu a z nás hrdých Slovákov, niekedy sa musíme proti „utláčateľom“ postaviť tvrdšie.
UPDATE: Náhradné vozidlo mi priviezli o 10:23. Síce s 2,5 hodinovým meškaním, ale predsa. Na moje nemilé prekvapenie mi pán z požičovne povedal, že sa čuduje, že som si vypýtal citujem „malé Clio“. Nechápal som. Pochopil som až potom, ako mi povedal, že zadanie z asistenčných služieb Hondy bolo, že klient (akože ja) som si do mesta vypýtal malé auto pre lepšie vozenie. Opäť raz spravili niečo bez môjho vedomia a s klamstvom. Smutné, Honda poslednýkrát v živote. Neodporúčam ani vám.
